Posun významu

Autor: Silvia Cibulová | 25.2.2015 o 3:31 | Karma článku: 4,13 | Prečítané:  565x

Irónia - umenie používať slová výstižne  a úderne  s  náznakmi vtipu  a  určitým cieľom, alebo obyčajné uštipačné a nikam nevedúce táranie?

Ľudia radi používajú iróniu.  Ale postrehli ste, že niekedy im to vôbec nejde? Na iróniu musí mať totiž  človek vrodený talent.  A inteligenciu.  Naozaj, nepreháňam. Samozrejme  do určitej miery je možné sa naučiť iróniu  používať aj bez týchto atribútov, ale kto ju mená prirodzene v krvi, nedosiahne želaný výsledok efektnej  a zastretej kritiky s presnou dávkou humoru .

Irónia je fenomén vyskytujúci sa v rôznych podobách  - pre niekoho je to spôsob prejavu ( osobný, alebo umelecký), forma kritiky, životný postoj alebo štýl. Ja v nej vidím hru so slovami a schopnosť slová použiť s cieľom vyjadriť názor,  poukázať na slabosti druhých, na nedostatky v určitej oblasti,  alebo prejaviť vlastnú nespokojnosť. Ak pridáme štipku humoru a za hrsť arogancie, vznikne ten správny a osviežujúci koktail irónie. Ľahko návykový a značne opojný. Samozrejme, ak sa to s niektorou zložkou preženie, celá vyvážená konštrukcia irónie sa rozpadne a ostane len akási  urážlivá alebo fádna napodobenina. 

Môže sa zdať, že v irónií je viac, ako len hrsť arogancie. Akoby  ironik  (používateľ irónie) chcel dať najavo druhým svoju nadradenosť a poukázať na skutočnosť, že jeho pohľad na svet je jediný správny.  Áno, tento dojem môže ľahko vzniknúť, ale  iróniu treba odlišovať od ďalších inštitútov, ako napríklad hajzlovstvo,  pokrytectvo  alebo šovinizmus . Ani zďaleka to nie je to isté, ale tieto, nazvime ich svetonázory, môžu byť často prepojené.

Okrem toho treba rozlišovať aj sarkazmus a cynizmus. Pri mojom hľadaní mi pomohol stará dobrý google a wikipedia.

Podľa Wiki je irónia  posun významu, pri ktorom kladný výraz či súd má pejoratívny zmysel. V širšom zmysle je irónia akýkoľvek jemný, zastretý výsmech či posmech.  Sarkazmus ( grécky sarkadzein - sekať do mäsa) je uštipačný, bezohľadný výsmech sprevádzaný cynickým autoritatívnym postojom. Ide o vyšší stupeň irónie. A posledným zo svätej trojice  je cynizmus, ktorý predstavuje bezohľadné, hrubé, bezcitné správanie; vyzývavé opovrhovanie konvenčnosťou.

Ak si to zhrnieme, z ringu hrubosti a surovosti vyšla ako najväčší mäkkýš irónia, ktorú rozsekal na kúsky sarkazmus svojím ostrým  a nemilosrdným prejavom a cynizmus  sa ani neunúval o tie kúsky bezmocne ležiace na zemi zavadiť pohŕdavým pohľadom.

Ironický prejav je špecifický a citlivého človeka môže zraniť. Povedala by som, že účelom irónie nie je ublížiť ( aj keď je to len môj názor postrádajúci akékoľvek ironické zmýšľanie). Ide o subjektívne vyjadrenie, kritiku stavu, poukázanie na určité skutočnosti bez   primárneho  úmyslu  chrstnúť človeku do očí nepríjemnú  pravdu. To dokážu bratia irónie, sarkazmus a cynizmus. Na prvom mieste tu je skôr egoizmus vzťahujúci sa na vlastné brilantné zmýšľanie a potreba prezentovať ho ostatným.

Pozrime sa na užitočnú stránku irónie ( áno, má aj takú). Irónia môže nastaviť zrkadlo sebareflexie. Ale nie je to také jednoduché. Na to, aby došlo k tomuto  želanému ( a niekedy aj mimovoľnému a vedľajšiemu) efektu je potrebné splniť dve základné podmienky:  1.) musí ísť  o pravú iróniu, nie o jej pseudoformy, zachádzajúce do urážlivého alebo neprimeraného prejavu , 2.) ten, komu je adresovaná , ju musí pochopiť.

Irónia sa môže zdať ostrou a nevhodnou reakciou, ale je potrebné pristupovať k nej s nadhľadom, lebo s nadhľadom býva obvykle aj podávaná. Môže pôsobiť aj ako ochranný štít pre toho, kto ju používa. Alebo naopak,  môže byť aplikovaná za účelom vyvolania reakcie na určitú skutočnosť. Pri zachovaní zákona akcia - reakcia by preto  mal byť ironik  pripravený na re/akciu okolia ( napr. aj nepochopenie , neschopnosť rozpoznať, kedy ide o iróniu a kedy je výrok myslený vážne).

V podstate ide o spontánny spôsob komunikácie.  Bezprostredná reakcia na podnet alebo situáciu ale neznamená povedať prvú vec, ktorá ironikovi zíde na um. V jeho hlave je nastavený filter , ktorý určuje, čo pôjde von ( a v akej podobe) a čo ostane nevypovedané.  Stupeň cenzúry a úprimnosti  obvykle, ale nie výlučne, zodpovedá druhu osobnosti, ktorú ironik obdarúva svojimi perlami.   Jednoducho povedané:  niekto znesie viac, niekto menej. Nie je vylúčená ani situácia, že dôjde k úplnému  vyradeniu filtra. Nie som si však istá, či tu ostávame na poli irónie, alebo sa presúvame až k hraniciam sarkazmu.

Od koktailov ku gastronómií. Irónia je vlastne ako dobré jedlo. Gurmánsky pokrm, ktorý môže byť podávaný zaujímavým  alebo  netradičným  spôsobom . Každodenný chlieb, exotická pochúťka, nestráviteľný kúsok . Niekomu sa bude zdať príliš ostrý alebo surový, niekomu môže spôsobiť žalúdočné problémy, ale sú aj takí, ktorí toto umne pripravené jedlo ocenia, vychutnajú si ho a možno aj požiadajú o dupľu. Občas sa dostaneme do obdobia, keď nemáme na ňu chuť a potom sa jej zase nemôžeme nabažiť ( áno, stále sme v oblasti gastronómie).

Pri  mnohotvárnosti irónie a rozdielnom prístupe k nej nám teda ostáva len  mať otvorené mysle  ( a srdcia)  a zachovať si nadhľad nielen pri prijímaní, ale aj servírovaní tejto lahôdky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?