Paradoxy

Autor: Silvia Cibulová | 13.3.2015 o 1:09 | (upravené 13.3.2015 o 1:41) Karma článku: 3,32 | Prečítané:  372x

Paradoxy života bytiu prepožičiavajú magický charakter. Robia ho neočakávaným, nepredvídateľným a hodným zamyslenia. Človek musí žiť v tme, aby naplno ocenil svetlo, aby porozumel, čo je spravodlivé, musí naraziť na nespravodlivosť. Musí čeliť prekážkam, aby spoznal svoju silu a schopnosť prekonať ich. Musí naraziť na zlo, aby pochopil, čo je dobrota ľudí. Musí prekonať náročné a zložité veci, aby sa naučil zjednodušiť si život. Musí? Nie je to všetko  zakódované v nás? Ak áno, asi je to  ukryté niekde hlboko a na prebudenie je potrebný vonkajší impulz. 

Niektoré  dni sú jednoducho plné paradoxov a nedá sa im vyhnúť. Paradoxov, ktoré nás stavajú pred rozhodnutia.  Vo víre udalostí to  nebýva jednoznačné, ale takéto rozhodnutia bývajú veľmi obohacujúce. Predstavujú totiž unikátny druh skúseností založený na komplikovanom procese prijímania záveru na základe mätúcich faktov alebo rozhodovania v neobvyklej situácií.   Človek musí stáť na rázcestí, aby sa naučil rozhodovať. Aj keď po takýchto rozhodnutiach obraz v zrkadle ostáva rovnaký, to, čo v ňom nevidieť, je krajšie.

Žijeme, aby sme sa učili. Teraz nemám na mysli učebnicové vedomosti. Netvrdím, že sú zbytočné, ale prax býva ich pravým opakom. Skúsenosti sú občas tvrdými lekciami, ale v konečnom dôsledku vedú k zjednodušeniu života, keď človek na základe poučenia dokáže prijímať opatrenia potrebné k zmene. Menia totiž pohľad na svet, rozbíjajú zaužívané predstavy, ktoré možno nie sú také efektívne, ako v čase, keď sme si ich utvorili. Sú vzácne, lebo takéto vedomosti a skúsenosti nadobúdame zväčša na vlastnej koži a tak ostávajú vryté hlboko v nás.

Pred tým, než človek prejde určitými vnútornými bojmi a zápasmi je jednoduché si povedať, že veta: „žijeme, aby sme sa učili“ je v veľmi abstraktná. Veď čo  ma môžu naučiť dni, ktoré sa podobajú jeden druhému na nerozoznanie? Čas ich premení na  šedú zliatinu výjavov a dojmov. Čo ma môže naučiť miesto, z ktorého akýmkoľvek smerom kráčam, nepohnem sa ďalej? Všetko je rovnaké. Všetky tváre sú také isté. A potom to príde. Lavína. Búrka.  Akoby človek po dlhom čase otvoril oči, ktoré z toľkého prudkého svetla neskutočne bolia, ale viac bez neho nedokážu existovať. Stratil kompas, ktorý ako sa zdá, bol už aj tak dávno pokazený. Ticho, ktoré ostane po tom, čo sa rozplynul všetok ten neuveriteľný hluk, je omračujúce. A ostane svet, aký je naozaj. Odplavia sa všetky nánosy, všetky vrstvy, za ktoré sa ľudia ukrývajú. Vidieť veci, aké sú je veľmi oslobodzujúce. Potom je totiž ľahšie rozlíšiť, za ktoré veci sa oplatí bojovať a ktoré je lepšie nechať plávať, neplytvať energiou a ušetriť ju na niečo konštruktívne.

Veci sa niekedy udejú príliš rýchlo na to, aby mal človek čas ich analyzovať, ale to môže byť aj výhoda.  Rýchly sled udalostí umožňuje rozhodovať sa intuitívne, v súlade s vnútornými potrebami. Každý má zoznam vlastných zistení ( a rozhodnutí), ku ktorým dospel, a to svojím spôsobom a za rôznych podmienok. Dalo by sa povedať, že ide o spôsob vnútorného dozrievania.

A čo som sa v poslednom čase naučila ja z paradoxov môjho života? Niekomu sa to môže zdať triviálne, niekto na to už možno prišiel dávno, no ja som musela k týmto poznatkom dospieť vlastnou cestou:

 

Názory druhých sa rozplynú v čase ako bezvýznamná, vzdialená hmla, ktorá síce dokáže znepríjemniť pár dní, ale napokon sa stanú len spomienkou, preto na nich nie je možné stavať svoj život.

 

 Dobrí ľudia nepredstavujú vyhynutý druh. Svoju identitu odhalia vtedy, keď ich naozaj potrebujeme.

 

  Z každého (osobného) boja vychádzame silnejší.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?