Filmové okamihy

Autor: Silvia Cibulová | 29.3.2015 o 13:55 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  265x

Niektoré dni sa podobajú na filmové klišé a niektoré okamihy sú nepravdepodobné, akoby boli napísané kreatívnym hollywoodskym tvorcom.

V určitých momentoch si poviem: „toto je ako z filmu!“.  Poďme si rozobrať tento klasický, ľahko opotrebovaný výrok, že život je ako film.  Aj keď ide o klišé, je treba zvážiť jeho základ. Fascinácia filmom ľudí sprevádza už od jeho vzniku. Môže to byť nielen preto, že scenáristi sa občas inšpirujú nejakou skutočnou udalosťou, ale život  sám naozaj dokáže byť čarovný, nepredvídateľný, prekvapivý, dramatický a napínavý podobne, ako fikcia na plátne. Pri pribodobňovaní života a filmu nemusí ísť o konkrétny titul alebo príbeh.  Možno ide skôr o  pocit, dojem, vzorce správania, predstavy o veciach a ľuďoch alebo obrazy vytvorené filmovým priemyslom ako formy klišé. Presne tak, ako v živote. Aj tu sa od klišé a zažitých predpokladov často odvíjajú naše očakávania a v závislosti od nich aj naše radosti a sklamania.

Na niektoré filmové okamihy nemusíme čakať, stačí si ich všimnúť alebo sa dajú vytvoriť. Atmosféra je spojencom filmových zážitkov. Často sú to malé drobnosti alebo detaily, ktoré človek postrehne. To, ako veci vyzerajú a pôsobia. Napríklad raz, cestou do práce som mala ráno ako z filmu noir ( nie kriminálnu časť filmov noir, ale vizuálnu). Bolo skoro ráno a tma ešte stále zalievala ulice. Pod lampou, ktorej svetlo kužeľovito dopadalo nadol, stál muž. Vo vzduchu sa vznášal závoj hmly, v ktorom sa rozpíjali obrysy chladného rána, ako aj mužovej postavy. Muž sklonil hlavu a pripálil si cigaretu. V rozmazanom svetle lampy sa dym vznášal  a mizol dostratena, ako na plátnach impresionistov. Úplný Humphrey Bogart.  Inokedy som z okna autobusu videla babičku, celú oblečenú v čiernom, ako kráča po ulici a jedna stará topánka sa jej pri chôdzi vyzúva. Fellini by mal podľa radosť a je možné, že z tohto okamihu by učinil skvost talianskej kinematografie.

Niekedy však nejde o vizuálnu stránku okamihov a o dojmy nimi vyvolané, ale skôr o sled udalostí alebo situácie, či už pozitívne alebo naopak negatívne, ktorým by neuverili ani filmoví tvorcovia. A potom sú  tu okamihy tak absurdné, že im chýba už len hudobno-tanečné vystúpenie sprevádzané neprirodzenými výrazmi so zábleskom šialenstva v tvárach účinkujúcich. Ich spoločným znakom je, že sú len ťažko zabudnuteľné.

S filmom je spojená aj kritika, či už objektívna a konštruktívna alebo s nádychom zlomyseľnosti a nepochopenia. Ľudia sú závislí na kritizovaní. Posudzujú nielen svet na filmovom plátne, ale predovšetkým ten, ktorý ich obklopuje.  Kritizujú iných, kritizujú  veci, ne/fungovanie ...všetkého. Každý je vo svojej podstate kritikom, pretože je také jednoduché vysloviť súd. Ide o jeden z najobľúbenejších športov vôbec. Zabudli sme, že účelom kritiky by malo byť poukázanie na chyby, aby bolo možné ich odstrániť. Mala by viesť k zlepšeniu existujúceho stavu. To by však musela byť konštruktívna a na druhej strane aj vypočutá. Častejšie však ide o obyčajné vypúšťanie slov bez rozmyslu alebo bez uvedomenia si dopadu. Vlastný a slobodný názor je esenciálnou súčasťou bytia, ale nemá nič spoločné s urážaním, ohováraním alebo zaujatým  kritizovaním.

Od kritiky k  neustálemu hodnoteniu. Rozmanitosť ľudí, ktorých stretávame obohacuje náš život. Povahy, reakcie,  rozhovory, výzor. Aj filmový príbeh potrebuje zaujímavé postavy rôznych charakterov, ktoré mu  prepožičajú hĺbku. Ale kto je oprávnený zhodnotiť, čo je dobré alebo zaujímavé  a čo nie? Milujeme rôzne nálepky určujúce kvalitu, či už v živote alebo vo filmovom priemysle. Vo svete filmu sú meradlom úspechu rôzne ocenenia, najkomerčnejšími sú ceny filmovej akadémie, ktoré  by mohli stáť na poličkách mnohých ľudí za výnimočné herecké výkony, ktoré podávajú každý deň. Srdcervúce dojímavé scény, drámy plné napätia, nečakané zvraty. Nekonečná škála emócii. Fiktívne príbehy predvádzané tak presvedčivo, že ani skutoční znalci neodhalia pravú identitu a zámer ( áno, hovoríme o pretvárke a klamstvách).

Všetky tie krásne, smutné, dramatické, tragické, nečakané, či komické situácie zažívame v našich životoch, ale radšej utekáme k fikcií. V poslednej dobe prázdnym, nič nehovoriacim príbehom, kde dej a myšlienky  sú vymenené za 3D efekty. Inšpirácia a krása sa nachádza v maličkostiach  a je jednoduchšie ju nájsť, ako by sa mohlo zdať. Neprežime život s 3D okuliarmi na očiach, hľadajúc špeciálne efekty, ktoré nám zabránia vidieť prirodzenú, všadeprítomnú výnimočnosť drobných okamihov života. Samozrejme, každý túži po nezabudnuteľných zážitkoch. Veď hľadať v živote výnimočnosť je hnacím prostriedkom ľudí. Ale výnimočnou je aj schopnosť premeniť zdanlivo obyčajný deň na niečo nádherné. Nemusí to byť každý deň, ale občas by sme mali ľuďom okolo, ako aj sebe urobiť radosť drobnosťami a premeniť nejaký ten okamih  na filmový zážitok.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?